Prázdny okamih môže byť hlasnejší než ten preplnený.
V svete, ktorý hrá dookola tú istú melódiu, si vyberám ticho medzi tónmi – zachytávam ho v reliéfe papiera, jemných tieňoch a dotyku bavlnených vlákien.

Keď sa svetlo posunie po povrchu, písmená sa vynoria ako spomienky – viditeľné len tým, ktorí sa zastavia dosť dlho na to, aby si ich všimli.